Konesementu Geral Ba komputador nian
Liafuan komputador mai husi lian Latina katak “Computare” nebe ho signifika katak “sura”.
- Kompueter katak grupo ida husi instrumentu elektroniku nebe komposto husi instrusaun input, instrumentu nebe halo procesamento ba input no instrument output nebe mak bele fo sai informasaun no servisu otomatikamente.
- Klassifikasaun komputador tuir procesamento dados sei fahe ba parte tolu, mak hanesan tuir mai ne,e :
- Komputador Analog katak komputador nebe uza ba procesamento dados analog ka kontinuasaun.
- Komputador Digital katak komputador nebe uza ba procesamento dados digital deit.
- Komputador Hibrid katak kombinasaun hosi komputador anlog ho komputador digital nebe mak halo procesu ba dados kualitativo no kuantitativo.
- Klassifikasaun komputador tuir medida fisiko sei fahe ba 5 :
- Super Computer
- Mainframe Computer
- Mini Computer
- Workstation Computer
- Micro Computer
- Klassifikasaun komputador tuir ninia objectivo nebe atu uza, sei fahe ba rua (2) :
- Komputador ba objectivo especialidade katak komputador nebe mak uza deit ba necessidade special no sei halo servisu oin ida deit, exemplo komputador ba halimar game.
- Komputador ba objectivo jeneralidade katak komputador nebe bele uza ba necessidade geral no bele halo servisu oin-oin, exemplo PC, Laptop, Notebook, nst.
- Klassifikasaun komputador tuir gersaun ka historia komputador nia sei fahe ba lima (5) :
- Gerasaun I (Primeiro) nebe mosu iha tinan 1946-1959.
- Gerasaun II (Segundo) nebe mosu iha tinan 1959-1964.
- Gerasaun III (Terceiro) nebe mosu iha tinan 1964-1970.
- Gerasaun IV (Quarto) nebe mosu iha tinan 1970-1990.
- Gerasaun V ( Quinto) nebe mosu iha tinan 1990 to’o agora.
- Procesamento dados nebe uza komputador hanaran procesamento dados elektroniku.
- Dados mak hanesan rekoila akontecimento nebe mak foti husi realidade ida nebe mak seidauk iha significado ba ema nebe atu simu no sei precisa procesu tan.
- Informasaun katak rezultado husi procesamento dados ba formatu ida nebe signifikativo liu.
- Sirkulasaun procesamento dados elektroniku sei fahe ba parte 5 :
- Origination mak procesu primeiro nebe mak sei halo rekoilamentu ba dados no sei hatama dados refere ba dokumentos basiku.
- Input katak procesu hatama dados ba komputador liu husi instrumento input ka input device
- Processing katak procesu procesamentu dados iha komputador laran ho insturmento procesu (processing device)
- Output katak procesu produsaun output husi rezultado procesamentu dados ho instrumentu output (output device).
- Dirtribuition (distribuisaun) katak procesu halo distribuisaun rezultado husi output ba parte nebe mak iha direito atu hetan ka precisa informasaun.
- Storage katak procesu atu rai rezultado husi procesamento dados.
- Struktura (hirarquia) dados sei fahe ba parte 4 :
- Byte : unidade ki’ik husi dados.
- Field
- Record
- File
- Sistema komputador forma husi elemento inportante tolu (3) mak hanesan hardware, software no braiware.
- Hardware : komponente fisiku sira nebe ita bele hare’e no kaer ho liman, mak hanesan input, processing no output.
- Input : procesu hatama dados ba komputador laran liu husi komponente input. Exemlo keyboard, mouse, nst.
- Processing : procesu procesamento dados ho komponente procesamentu nian (processing device). Exemplo : CPU (Central Processing Unit)
- Output : procesu produsaun output husi rezultado procesamentu dados ho instrumentu output (output device) nebe sai hanesan informasaun ba ema nebe precisa. Exemplo output device Monitor, Printer, speaker nst
- Software mak hanesan instrumentu no programa sira nebe iha komputador nia laran nebe bele hare maibe labele kaer ho liman. Software sei fahe ba parte 2 mak hensan sistema operasaun no program aplikasaun.
- Sistema operasaun mak software ida nebe halo kontrolu no halo koordenasaun entre hardware no progama aplikasaun sira iha komputador laran.
- Sistema operasaun nia fungsaun atu halo interpretasau entre hardware dan software. Exemplo Windows, Linux, Dos, Mac OS, nst
- Programa Aplikasaun mak software ida nebe bele determina katak oinsa uza rekursu ida atu resolve problema husi ema nebe uza komputador (user). Exemplo Microsoft Office Word, Excel, Power Point, Photosop, Access, Visual Basic, nst.
- Brainware (rekursu humano) mak ema nebe iha kapacidade ka rekursu halao servisu ho komputador. Brainware sei fahe ba 3, mak hanesan Analizador ba sistema, programador no operador.
- Analizador ba sistema mak ema nebe nia fungsaun atu halo studu, analiza, no kria sistema ida elektronikamente tuir aplikasaun nebe user hakarak.
- Progaramador maka ema nebe halo progarama tuir especialidade programa komputador nian.
- Operador mak ema nebe nia fungsaun ka servisu halo operasaun ba komputador.
- Media rai dados iha komputador nia laran hanaran memoria. Memoria komputador sei fahe ba rua mak henesan memoria internal no memoria external.
- Memoria internal iha rua mak henesan Read Only Memory (ROM) no Random Access Memory (RAM)
- ROM mak memoria internal nebe nia fungsaun atu rai programa sira nebe mai husi pabrika komputer rasik no sei le’e husi ema nebe uza komputador.
- RAM mak memoria internal nebe nia fungsaun atu rai programa no dados wainhira komputador sei moris ka provisorio deit.
- Memoria external mak memoria sira nebe bele rai programa ka dados ho durasau tempo nebe kleur, exeplo Diskette, Hardisk, DVD-R, DVD-RW, CD-R, CD-RW, Flash Disk, nst.
- CD-ROOM : fatin nebe atu tau CD ba komputador laran atu komputador bele le’e dados ka programa husi CD.
- DOS : Disk Operation System
- BIOS : Basic Input Output System
- Micsoft office mak programa aplikasaun ida nebe halo husi kompania Microsoft Corporation, nebe composto husi Microsoft word, excel, power point, access nst.
- Microsoft office Word mak programa aplikasaun procesamento ba textu (word processor) nebe bele halo relatorio, dokumentos, brosura, tabela, nst.
- Microsoft office Power Point mak programa aplikasaun nebe ita uza atu halo aprezentasaun.
- Microsoft office excel mak programa apliksaun nebe ema atu halo kontazen ba dados.
- Jeralmente struktura keyboard sei fahe ba parte 4 :
- Typing keys (butaun ketik) : parte keyboard nebe komposto husi latra, número no simbolo sira.
- Numeric Keys : parte keyboard nebe komposto husi número no simbolo operasaun aritematika.
- Function keys : parte keyboard nebe komposto husi fungsaun sira nebe espesifiku mak hanesan butaun F1 to’o F12.
- Control keys : parte keyboard nebe komposto husi butaun controlo nebe bele halo controlo ba sira seluk, hanesan home, end, insert, delete, page up, page down, control (ctrl), alternate (alt) dan escape (esc).
Lalaok Ketik Iha WPS
- Fungsaun Keyboard iha WPS office :
- CTRL + A : atu halo metan ka hili texu timak
- CTRL + B (Bold) : atu halo letra sai bukar ka mahar
- CTRL + C : atu kopia textu
- CTRL + E : atu muda parágrafu ba klaran
- CTRL + I (Italic) : atu halo letra hatoba tesik
- CTRL + J : atu halo parágrafu sorin-sorin hanesan
- CTRL + L : atu muda parágrafu ba sorin karuk
- CTRL + N : atu loke dokumentos foun
- CTRL + P : atu print dokumentos
- CTRL + R : atu muda parágrafu ba sorin los (kuana)
- CTRL + S (Save) : Untuk menyimpan lembar kerja
- CTRL + U : atu halo lina iha textu nia okos
- CTRL + W : atu taka area microsoft office nebe mak aktivu hela
- CTRL + X : atu tesi textu ka imagen hodi muda ba fatin seluk





